Aji kiri dẹ ogbe gbe lè Shelleng èwo Adamawa ópata atẹ Naìjerìa, kigwọwọ nyù ájí Gongola. Ují jinwu che kilomits It is a 1.2 km, ọgbanwu láchè nìta 20 m high kitugbo k'ámá dèju èfu nwù.Ẹre ájí lẹ kpójì ef'ọdọ 1982.[1] ùgbó mí nwù che nèfu kì náná kíchè 615 million m³.[2]

Kọmpenì Ichuga.

nwọ́che

Má chè kọ ajìle kì dù omí nwù kọmpenì kùma dọ kọ Savannah Sugar Company (SSC), kọmpenì lìle kùma luche ireke kpaì ùkọlọ nwù eche. Igọmeti Naìjerìa kpaì Commonwealth Development Corporation (CDC), London d'ọwọ dámá tódù nwù. Abo na dèju tọ ùkọlọ lẹ, ùkọlọ èko kwánè lá chabo NECCO, Kọmpenì kì che gọmẹti nẹ.[3]

Abo Dangóte mì kọmpenì lẹ SSC dula ef'ọdọ 2002. Ef'ọdọ 2009 kọmpenì lẹ che nẹ anẹ hẹk ta 32,000 kimeri Èrè ájí lẹ, kùma dì hẹkta 6,330 chekù kila amónẹ ùkọlọ 5,000 Kọmpenì na lẹ na ch'ọna ichuga 50,000 tons ọdọ dù nwá ájá Naìjerìa. Kùma lá ádí miliọn 1.1 tons chekwù ọdọ ka. Anẹ hẹkta 1,000 kùma d'ómì wu tódù uchẹ óchìkapa kpái ómù nẹ nwó dọmọ efuchẹ kọmpenì   .[4]

Uwobi omi

nwọ́che

Uwobi omi 2015

nwọ́che

Ef'ọdọ 2015, omí mu ewo mèbíè kó ojanẹ Adamawa tódù uwobi omi kì cha kwefa Ájí Kiri. Abo kùma dèjutè ùgbó uchobí kwánè tódù kùma k'ùnyì nwabo káji kó, agbo jì má lá che Ẹnẹnyi Haruna Furo.Ubi èlẹ ènè dù lá kwù efu wobí omí lìle lẹn.[5]

ÙTEJÙ GÈDÈ

nwọ́che

Má gbanẹ 29,000 hẹcta má muda denwu dù nwù abo lẹn, ma lá famonẹ 20,000 kpatùka.[6] Atekó kùma nèkè dó dó ùgbó ómùne dẹkẹkẹ.[3]eAji lẹ jenwù gbìtì nwa monẹ èlo tùgbó ájí gongola. Ucha uwobi omi lẹ wánè kwì 1,420 m³/second ti 1,256 m³/second, while álu kucha efọjọwo lá kwánè kwi 5.7 m³/second ti 21 m³/second. Ájí kì dẹ ọganẹ kpodẹ kèkèlè ùcha kpaì Ipka nwù la bọ re.[7]

Abo kùma dodo ójanẹ lẹ Adájí lẹ chekwù ọjọ nwá ọjọnwa. Má dù pkẹja, mádu gwọla,e dù gwẹ enwù kpaì èkpá omí lẹ kùma dù chekwù. Ẹre ájí lẹ ákányá nwù ogbè gbè lè abó ójanẹ Lẹ kpaì oláfíá má gẹ.Uwobi omí dómó, ùcha ájí anẹ, epkanẹ biẹ nwù chẹ elo kpaì unyí ekọ, ọga atini, ọga íba,ọga kìa dèju dódù fa, ogá añola kpaì ọga èfu egwudu.[8]

EJỌ'GBA

nwọ́che

Anwago Ẹre ájí lẹ ef'ọdọ 2004 dohí kakìnì ìchenyọ.[2] Efochu Ẹkẹgwa ọdọ 2008 ámányá ja ójanẹ United States kpaì ámannwu nyọgba kọ takada kùma kọ ùgbó kì ádu náwá kpaì ugánè wa eyì ku kpahiu nwù che 35 MW èfu Èrè ájí lẹ .[9]

ẸTẸ ÍNÁBÁLÍ

nwọ́che
  1. Institution of Civil Engineers, ed. (1990). Geotechnical instrumentation in practice: purpose, performance and interpretation : proceedings of the Conference Geotechnical instrumentation in civil engineering projects. Thomas Telford. p. 404. ISBN 0-7277-1515-1.
  2. 2.0 2.1 Enplan Group (September 2004). "Review of The Public Sector Irrigation in Nigeria" (PDF). Federal Ministry of Water Resources / UN Food & Agricultural Organization. Archived from the original (PDF) on 2017-05-18. Retrieved 2010-05-21.
  3. 3.0 3.1 Samuel G. Egwu (1998). Structural adjustment, agrarian change, and rural ethnicity in Nigeria. Nordic Africa Institute. pp. 87–89. ISBN 91-7106-426-5.
  4. "Inside Nigeria's only sugar factory". Daily Trust. 21 July 2009. Retrieved 2010-05-21.[مردہ ربط]
  5. www.premiumtimesng.com https://www.premiumtimesng.com/regional/nnorth-east/189271-7-communities-submerged-in-adamawa-flood.html?tztc=1. Retrieved 2023-07-05. {{cite web}}: Missing or empty |title= (help)
  6. Terminski, Bogumil "Development-Induced Displacement and Resettlement: Theoretical Frameworks and Current Challenges", Indiana University, 2013, available at: http://dlc.dlib.indiana.edu/dlc/handle/10535/8833?show=full
  7. Tukur A.L., Mubi A.M. (February 2002). "Impact of Kiri dam on the lower reaches of river Gongola, Nigeria". GeoJournal, Volume 56, Number 2. Springer. pp. 93–96(4). Retrieved 2010-05-21.
  8. Bobboi, Ibrahim; Umar, Auwal; Oliver, Kadmiel (13 February 2021). "Assessment of Environmental and health problems caused by Kiri dam in Kiri area, Shelleng Local Government Area of Adamawa State" (PDF). International Journal of Advances in Engineering and Management (IJAEM). 3 (2): 73–78. ISSN 2395-5252.
  9. "Kiri Dam Hydroelectric Power Plant Feasibility Study in Nigeria". United States Trade and Development Agency. Archived from the original on 2013-01-21. Retrieved 2010-05-21.

Éwn malábó:Dams in Nigeria