Ichi Bendi chi am'ichi k'ichẹ ka efu abo Cross River State ku ma kwi southeastern Nigeria aka. Bokyi che ichi Bendi ka ki abo ki bọ aka yi Cameroon. Ma gbaluka abo lẹ tefu Cross River languages iko ki le gwudu i, ma chi ẹtọ ka ki kwi Southern Bantoid, ku ma chẹñwu aluka kpai abo Ekoid languages.[1]ma ch'ukọchẹ lugbo Ichi Bendi, ama ukọlọ ukọchẹ lẹ ku ma chelẹ dọmọ n abẹ ku ma du t'ejugege tan.Amonẹ ma abo ki dẹ ru ich ma ku ma dọ (Ubang) ki nẹ ei abobulẹ kpai abokẹlẹ.

Am'ichi Obudu-Obanlikwu-Eastern Boki chi:

Alege, Obanliku, Bekwarra, Bete-Bendi, Bokyi, Bumaji, Utugwang, Ubang, Ukpe-Bayobiri.

Odu ma kpai ugbo ku ma dẹ

nwọ́che

Odu ma, uwewe ma, kpai ugbo ku ma dẹ ku man kọ tanẹ kwefu Blench ( ọdọ 2019) dọganẹ i.[2]

ichi Cluster ami ichi alu ku ma dabi ko le alu ku ma ko le ami odu ichi manyi ugbo ku ma de ami odu omune Exonym(s) ukaluka amone ku ma ki ichi ugbo ki de
Bekwarra Bekwara, Bekworra Yakoro 27,500 (1953), 34,000 (1963), 60,000 (1985 SIL) Cross River State, Ogoja LGA
Obanliku Basang (Bàsáu), Bebi, Bishiri, Bisu (Gayi), Busi Abanliku 19,800 (1963); estimated 65,000 (Faraclas 1989) Cross River State, Obudu LGA
Obe cluster Obe Mbube Eastern (a geographical name); Ogberia Mbe Afal (by the Mbe) 16,341 (1963) Cross River State, Obudu LGA. 6 villages: Nkim, Ogboria Ogang, Ogboria Uchuruo, Ojerim (Ojirim), Árágbán, and Òbósó.
Mgbenege Obe Cross River State, Obudu LGA
Utugwang Obe Otugwang Cross River State, Obudu LGA
Okwọrọgung Obe Okorogung Cross River State, Obudu LGA
Ukwortung Obe Okorotung, Okwọrọtung Cross River State, Obudu LGA
Ubang Ùbâŋ Cross River State, Obudu LGA
Ukpe–Bayobiri cluster Ukpe–Bayobiri 12,000 (1973 SIL) Cross River State, Obudu and Ikom LGAs
Ukpe Ukpe–Bayobiri
Bayobiri Ukpe–Bayobiri
Alege Cross River State, Obudu LGA
Bete–Bendi Bete, Bendi Bette–Bendi Dama 17,250 (1952), 36,800 (1963) Cross River State, Obudu LGA
Bumaji Bumaji umuji Bumaji Cross River State, Obudu LGA
Afrike-Irungene cluster Afrike-Irungene Cross River State, Ogoja LGA
Afrike Afrike-Irungene Aferikpe 3,500 (1953) Cross River State, Ogoja LGA
Irungene Afrike-Irungene Cross River State, Ogoja LGA
Bokyi By clans: Abo, Bashua, Boje, East Boki, Irruan, Osokum, Basua/Ɓashua, Wula: Báswó, Okúndi, Kecwan Boki Nki, Okii, Uki Nfua 43,000 (1963); 50,000 in Nigeria (1987 UBS), 3,700 in Cameroon (SIL) Cross River State, Ikom, Ogoja and Obudu LGAs; and in Cameroon

Ed'eju go aluka ojoji ojoji efu ichi du:[3]

Ichi 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10
Bekwarra kìn -hà -cià -nè -dyaŋ -dyaàkìn (5 + 1) -dièhà (5 + 2) -diècià (5 + 3) -diènè (5 + 4) irifo
Bete-Bendi (Bə̀ttə́) (1) ìkèn ìfè ìkíé ìnè ìdíɔ́ŋ ìdíɔ́ŋ ìkèn (5 + 1) ìdíɔ́ŋ ìfè (5 + 2) ìdíɔ́ŋ ìkíé (5 + 3) ìdíɔ́ŋ ìnè (5 + 4) lèhʷó
Bete-Bendi (Bette) (2) iken ifee ikʲe inde idʲoŋ idʲoŋ-iken (5 + 1) idʲoŋ-ifee (5 + 2) idʲoŋ-ikʲe (5 + 3) idʲoŋ-inde (5 + 4) lihʷo
Bokyi kìbɒ́ŋɛ̀ bìfɛ̀ː bìt͡ʃât bìɲìː bìtáŋɛ̀ ɲât͡ʃât (lit: "add three") kát͡ʃákáɲì (lit: 3 plus 4) ɲíríɲì (lit: 4 plus 4) kátáŋɛ̀káɲì (lit: 5 plus 4) děːk͡púː

Reference

nwọ́che
  1. Blench, Roger (2011). "'The membership and internal structure of Bantoid and the border with Bantu" (PDF). Berlin: Humboldt University. p. 17.
  2. Blench, Roger (2019). An Atlas of Nigerian Languages (4th ed.). Cambridge: Kay Williamson Educational Foundation.
  3. Chan, Eugene (2019). "The Niger-Congo Language Phylum". Numeral Systems of the World's Languages.